Tocco

E-mail je, inými slovami, elektronická pošta, ktorá slúži na vzájomné odosielanie správ a informácií prostredníctvom internetu ako moderného nástroja komunikácie. Dá sa povedať, že v súčasnosti má každý používateľ internetu aj vlastnú e-mailovú schránku, cez ktorú komunikuje s ostatnými užívateľmi webu. Správy, ktoré sa posielajú prostredníctvom e-mailu, slúžia na vzájomnú informovanosť prostredníctvom textu priamo v správe alebo prostredníctvom poslaných súborov v prílohách.
 
Štruktúra správy
 
Klasická e-mailová správa obsahuje hlavičku, ktorá má tieto časti:

• Informácia o tom, komu je táto správa odosielaná (meno alebo nick používateľa, zavináč, správca e-mailovej schránky).
• Pri posielaní viacerým používateľom sa používa aj priečinok „kópia“, ktorý slúži na hromadné odosielanie správy.
• Predmet správy, ktorý podáva prvotnú informáciu o tom, čo bude správa obsahovať.

 
Samotný text správy obsahuje nasledovné položky:

• Tak ako pri písaní klasickej správy, vizuálna štruktúra je podobná, keď na začiatku je pozdrav a oslovenie, potom ide samotný text a na konci takisto pozdrav a meno odosielateľa.
• Podobne ako pri programe Word, tak aj tu môžeme samotný text upravovať (písmo, farba textu, zarovnanie, odrážky a ďalšie funkcie).
• K textu môžeme pripojiť ďalšie interné súbory z nášho počítača (súbory, fotky, odkazy a ďalšie).

 
Všetky správy sú uložené v e-mailovej schránke, ktorá obsahuje doručenú a odoslanú poštu, rozpísané koncepty, informácie o spame a kôš na odstraňovanie spamov, nepotrebných a nadbytočných správ, ktoré zbytočne pohlcujú priestor tejto schránky.

Je zrejmé, že v dnešnom pracovnom a osobnom živote je úloha e-mailu každodennou záležitosťou určujúcou vývoj a smer život spoločnosti, ale aj konkrétnych jednotlivcov, ktorí sa stávajú súčasťou tejto celosvetovej siete, ktorá ovplyvňuje ich rozhodnutia.

Rozprávanie je kľúčovou súčasťou ľudskej kultúry. Tam, kde sa to týka politiky a moci, sa príbehy stávajú niečím, čo sa nielen hovorí, ale aj formuje a ovplyvňuje – takže v mnohých prípadoch sa používajú na zavádzanie alebo klamanie. Nedávny výskum prednášky o "falošných správach" ma priviedol k tomu, aby som sa čudoval, či existuje nejaký dôvod, prečo sa zdá, že v určitých časoch spike. Dospel som k záveru, že sa zdá, že tri hlavné faktory vytvárajú podmienky pre falošné správy k prudkému nárastu: kroková zmena v komunikačných alebo komunikačných technológiách spojená s politickou neistotou a ozbrojeným konfliktom.

 
Niet pochýb o tom, že svet sa stále učí prispôsobiť sa vplyvu sociálnych médií. Politická moc to vždy chcela urobiť: od bitiek starovekého sveta až po ľudskú históriu. V Británii by sa dalo uvažovať o pokusoch Tudorskej dynastie ovládať to, čo bolo v tom čase nové médiá – tlačiarenské stroje – na konsolidáciu ich pôvodne slabého držania na anglickom tróne koncom 15. storočia.
 
Toto bol čas politickej neistoty a ozbrojeného konfliktu – a tlačiareň hrala svoju hlavnú úlohu pri vytváraní tohto konfliktu a nestability.
 
Práca na snehu
 
Kampaň Napoleona Bonaparteho v Rusku sa v spätnom pohľade spomína ako vojenská katastrofa – ale nevyzeralo to, že by sa to malo začať, keďže Grande Armée postupoval v Moskve. Ruský veliteľ, maršal Kutuzov – čelil otázkam nad svojou taktikou – uistil sa, že keď sa príliv začne otáčať, urobil to čo najviac. Bojové trofeje sa ukázali vojakom. "Kutuzov, bez ohľadu na svoje obmedzenia ako taktik, bol majstrom, keď prišlo do styku s verejnosťou, a morálku jeho vojsk," napísal Dominik Lieven v Rusku proti Napoleonovi .

 
Len málo v hodnosti a zložení Kutuzovovej armády by bolo schopných čítať alebo písať. Jediným záznamom tejto akcie by boli oficiálne zásielky alebo denníky a listy úradníkov. Správa bola pomerne ľahko kontrolovaná.
 
Ruská vojna proti Francúzsku, Británii a Turecku, neskôr v 19. storočí bola iná záležitosť. Krym 1850 je spomínaný v histórii žurnalistiky pre debut "nešťastný rodič šťastného kmeňa", ako William Howard Russell – zvyčajne považovaný za prvého vojnového korešpondenta – opísal sám.