Jednoznačná odpoveď podľa mňa neexistuje. Pre každého je optimálny počet detí iný, ale napriek tomu vám viem poskytnúť stručné vysvetlenie ako to býva pri jednotlivých počtoch detí:

1 dieťa– Jedináčik. Väčšinou sa hovorí, že to je rozmaznané dieťa, pretože rodičia mu dajú všetko po čom túži. Však majú len jeho. Byť jedináčik má svoje výhody – nikto vám nekradne hračky, nerobí zle, nemáte na koho žiarliť, ale aj nevýhody – na tie prídete neskôr (keď ste dospelý), nemá vám kto pomôcť, nemáte sa komu vyrozprávať, môžete žiarliť na svoje kamarátky, že majú perfektné sestry alebo bratov a vy nemáte nikoho. Jedináčik sa sám zahrá, ale väčšinou bude vyžadovať, aby ste sa s ním hrali vy. A na to povedzme si úprimne asi nebudete mať neustále energiu.

2 deti– Tu už to je trošku veselšie. Hovorí sa, že pri druhom dieťati ide všetko ľahšie. Prvé si to všetko odnesie, je takzvaný pokusný králik svojich rodičov. Pri druhom už rodičia vedia, čo a ako. Dve deti vás už geograficky nahradia, prirodzený prírastok/úbytok je tým pádom 0.

3 deti– Ako sa hovorilo, že pri druhom je to ľahšie, pri treťom je to ešte jednoduchšie. Deti sa spolu vedia perfektne zahrať a ak je trošku väčší vekový rozdiel, viete dať svojmu najstaršiemu dieťaťu postrážiť dve mladšie a vy si môžete vyraziť s mužom. Tri je šťastné číslo, vyskytuje sa skoro v každej rozprávke, tak možno aj vy si budete žiť ako v rozprávke.

4 deti– Keď sa vychovajú tri, to štvrté sa už stratí. Väčšinou je plánované ako posledné, preto si rodičia jeho výchovu (alebo skôr nevýchovu) užívajú a tiež býva viac menej rozmaznanejšie ako prostredné dve. Pretože to, čo nebolo dovolené prvému, štvrté už môže. Rodičia vekom poľavujú a pri prvom je väčšinou najtvrdšia výchova.

Tak ako sa rozhodnete? Akokoľvek to bude, verím, že to bude pre vás to správne a pravé riešenie.