Celý život je vlastne jedno veľké učenie a to hlavne zo začiatku, kým nedospejeme.

• Učenie a dospenie však vidím ako veľmi obšírne pojmy.
Myslím si, že o dospení nerozhoduje iba vek a papier vo forme vysvedčenia. Môže sa stať, že niekto nedospeje celý život, mám na mysli napríklad duševne. To preto, že o to nemal záujem. Ale i takýto človek počas života bol určite v kontakte s mnohými ľuďmi a zrejme dospel aspoň v tom smere, že ho možno určitý človek nejakou vetou ovplyvnil, alebo sa naučil, ako s niektorými ľudmi jednať, čo ľudí uráža a naopak, čo ich poteší. Aj v tomto smere prišlo určité vzdelanie. No ak človek nemal záujem ani o toto poznanie, stáva sa z neho vlastne hlupák s takmer prázdnou hlavou. Veru, veru, skončením základnej, strednej, vysokej školy naše učenie nekončí.

Aj učenie vidím ako obšírny pojem. Plynutím času má to učenie však dosť odlišnú podobu. Chcem tým povedať, že v mladom veku, kým nedokončíme školu a hlavne základnú, má učenie podobu, v ktorom sa zoznamujeme so základnými znalosťami z matematiky, slovenčiny, dejepisu,… Učeniu venujeme veľa času a sme si vedomí, že sa učíme, sme k tomu nútení, aby sme nedostali zlú známku. Po skončení škôl je však každému jedno, či sa učíme a či nie.

Nie je nad nami autorita, ktorá by nám to prikazovala a ktorá by sa o to starala pre naše dobro a úspech v budúcnosti. Nie, nebude sa starať nik. Ako budeš uvažovať, tak sa budeš mať. Nikto ťa do ničoho nútiť nebude, ak sa nechceš starať vôbec o nič, tak sa nestaraj, no očakávaj následky, kedy ti nikto nepomôže a nik ti zadarmo chlieb nedá. Nedostaneš päťku do žiackej knižky, ale skončíš pod mostom, bez jedla či tepla. Ale smutné je, že pomery a návyky sú u nás nastavené v podobe, kedy niekedy ani ten snaživý a celkom sčítaný človek nie je docenený. Nikto sa nestará. Človek s maturitou môže skončiť kopať kanále s ľuďmi, ktorí majú základné vzdelanie. Doba je krutá a do toho hlúpa. Preto učenie nikdy neskončí.

Ale zamerajme sa aj na vzťahy. Pokiaľ človek nebude mať záujem snažiť sa duševne dospieť a bude vidieť iba seba, pričom mu bude jedno, či je odporný a či niekomu ubližuje, spravodlivosť si ho nájde v tom smere, že sa mu ľudia začnú vyhýbať a zostane sám. V opačnej situácii by sme mali dospieť a zbadať, ktorý vzťah nás duševne posilňuje a naopak, ktorý nás ťahá dole. Ani v tomto smere učenie nekončí.

Pozrime sa však i na to obdobie, kedy ešte nie sme dospelí a prečítajme si V článku sú stručne, no výstižne zhrnuté formy učenia, ktorá vlastne od detstva musíme, ale i môžeme podstúpiť. No robíme to len pre naše dobro.