NE(TRADIČNÉ) MYDLO

Čistota,vôňa a krása vždy boli vysoko cenenými atribútmi v každej spoločnosti. Nielen u žien, ktoré túžili byť príťažlivé od nepamäti. V dnešnej dobe stačí zájsť do obchodu a v regáloch nájdete nepreberné množstvo rôznej kozmetiky, šampónov, sprchových gélov, umývacích mliek a olejov. Skúste ale raz všetky tieto veci obísť a prejdite k nenápadným kockám schovaným vo farebnom obale – k úplne obyčajnému mydlu. Mydlo je nemenné. Na rozdiel od obľúbených tekutých gélov, ktoré obsahujú kvantá ďalších, nie veľmi zdraviu prospešných aditív, mydlo obsahuje zakaždým len tuk/olej a sódu/hydroxid sodný. Maximálne v ňom nájdete ešte nejaké farbivo a vôňu.
 barevná mýdla
Úplne prvé mydlá boli vyrobené pár tisícročí pred naším letopočtom. Na ich účinok sa prišlo pravdepodobne úplne náhodou keď sa pri čistení koží dostal k „slovu“ popol z dreva. Ten zreagoval s tukom z kože a vytvoril čistiacu pastu. Dá sa povedať, že za základy kozmetického priemyslu môžeme ďakovať pravekým lovcom a ich usilovným družkám. Po tomto objave to nabralo rýchly spád. Egypťania, Gréci ba aj Kelti vyvinuli vlastné technologické postupy. Féničania používali kozí loj a popol z dreva, Rimania zase moč a Kelti živočíšny tuk a rastlinný popol. Mydlová „mánia“ postupne zachvátila celý svet.
 přírodní mýdlo
V sýrskom Allepe zistili, že pridaním vavrínového a olivového oleja získajú mydlo jedinečnej kvality. Dlhé roky potom putovali karavány po Hodvábnej ceste, obchodníci kupovali tento vzácny tovar a prepravovali ho ďalej na západ. Proces výroby sa za tisícročia vôbec nezmenil a ešte aj dnes si ho môžete kúpiť pod označením savon d´Alep.Platí pravidlo, že čím je obsah vavrínového oleja (5% – 40%) vyšší tým je mydlo tmavšie a kvalitnejšie.
 
Európa má tiež svoje „slávne” mydlo. Okopírované z allepského. Križiaci smerujúci v 11. storočí do Svätej zeme nie raz stretávali karavány putujúce po púšti a nie vždy účel svätil prostriedky. Ukoristené mydlá potom prinášali domov a manželky túžiace po tom aby tento voňavý zázrak mali vždy doma a poruke, vymýšľali a skúšali. Takto vzniklo v Španielsku mydlo – kastílske (castile soap). Nakoľko vavrínového oleja je v Európe ako šafranu museli improvizovať. Ako tukovú zložku preto zvolili iba čistý olivový olej, ktorého je v Španielsku na každom kroku habadej. Mydlo sa dá kúpiť aj v súčasnosti a existuje aj v tekutej forme.
 mýdlové kostky
Samozrejme ani Afrika nezostala pozadu. Karavány ani križiaci sa tam síce nedostali ale africké ženy tiež potrebovali nejaký skrášľovací a umývací prostriedok. V buši našli maximálne byliny a stromy s olejnatými semenami. To dalo vzniknúť tradičnému africkému mydlu, ktoré je označované ako čierne (black soap). Receptúry sú tajné, každá rodina či oblasť má svoju vlastnú. Používa sa popol z bylín špecifických pre danú oblasť, kôra či listy zo stromov a kokosový, bambucký alebo palmový olej. Toto mydlo sa tiež dá kúpiť len treba sledovať aby bolo označené značkou fair-trade. Vďaka tejto značke dostávajú výrobcovia, často chudobné rodiny zaplatenú férovú cenu za svoj výrobok.

NE(TRADIČNÉ) MYDLO
Ohodnoťte příspěvek